Úsmevné spomienky na tehotenstvo s Vivi

písané 1. decembra 2018

Ako sa tak schyľuje k Vianociam, každým dňom ma čoraz viac a viac chytá nostalgia. A neustále si spomínam na minulý rok o takomto čase... Kedy bola moja Vivi ešte u mňa v brušku. A kedy sme sa každý deň modlili, aby tam ešte chvíľku zostala. Touto dobou jej už na ultrazvuku nebolo ani možné vidieť tváričku. Tak bola nízko. Čo som zahliadla, bola jedine brada a horná pera. Vtedy som vedela, že pusu bude mať po tatovi, lebo tá pera bola vykrojená...

A už to bolo tak dávno... Začínam mať pocit, že ak to teraz nedám na "papier", moje spomienky vyblednú. Nebudem si už pamätať všetky tie malé zvláštne drobnosti, ktoré robia každé tehotenstvo jedinečným. Takže preto vzniká tento článok. Aby som si z toho o 20 rokov pamätala viac, než len to, že som jedla Kinder bueno ako divá. Aby som sa vždy mohla vrátiť k tomu, aké to bolo. Aby som to možno raz prečítala mojej Vivi, keď ju to bude zaujímať...

aké to je?

Tehotenstvo je tak magické obdobie... A hneď z viacerých hľadísk...

Trvá tak dlho a pritom tak krátko. Už mesiac po pôrode sa vám zdá neuveriteľné, že ste vôbec niekedy tehotná boli... že to už bolo tak dávno...

Začne vám ísť na chuť kopec divných vecí.

Začne vám nechutiť kopec starých vecí.

Zrazu sa pristihnete, že jete už tretiu večeru.

Magicky premení váš mechúr na veľkosť hrášku, ktorý máte potrebu vyprázdňovať v noci každú hodinu. Niekedy častejšie.

Magicky vás premení z jednej bytosti na dve. Niekedy až tri, či štyri...

Magicky premení vašu posteľ, predtým pohodlné a útulné miestečko, na mučiareň, v ktorej ležíte a nemôžete zaspať. Prehadzujete sa z boka na bok, ťarbavo, dávajúc si pozor na brucho a neviete, či nemáte ísť radšej o druhej v noci pozerať Sissi a Yeti od zúfalstva, že nemôžete spať.

Začnete sa báť. O tú fazuľku a neskôr tekvicu, čo vo vás rastie.

Vaša ladná chôdza sa razom premení na chôdzu rozkolísanej starej kačky, ktorá sa z miesta na miesto presúva z nohy na nohu, ale nie smerom dopredu ale do boku.

Premeníte sa na čarovnú parnú lokomotívu, ktorá fučí už vtedy, keď prejde len zopár krokov.

Vaše nohy vyhlásia autonómiu a začnú sa správať, akoby vám ani nepatrili. Neustále so sebou šijú a nie a nie sa upokojiť.

Začnete telefonovať do vodární. A to často. Hlavou vo WC. Väčšinou ich informujete o tom, čo ste raňajkovali...

A napriek tomu všetkému okolo seba magicky vytvorí auru niečoho, čo by ste si chceli zopakovať. A to aj napriek tomu, že to vôbec nebola prechádzka ružovým sadom.

My sme sa ním prechádzali iba chvíľku. Prvých pár týždňov. Potom prišiel strach, že by som o svoju fazuľku mohla prísť. Takže nasledoval pobyt doma s diagnózou rizikové tehotenstvo. Je až neskutočné, ako veľmi reálne začne dieťa pre vás byť, aj keď ste len v nejakom šiestom týždni. Ako veľmi s ním už počítate. Viete, že tam je. Že rastie. Že je vaše. Že ho nedáte za nič na svete. Už vtedy!

chute troch trimestrov

Tá zábavnejšia časť, na ktorú si rada spomínam, sú zmeny chutí. Alebo chute tak celkovo. Tie neodolateľné túžby po nejakom konkrétnom jedle. Nie len po kyslých uhorkách, ako sa všade spomína.

Zo začiatku, keď mi zostalo nevoľno, ale ešte som to nechodila hlásiť na WC, mi neviem z akých dôvodov najlepšie urobila treska v majonéze. Proste, keď mi bolo zle, tak som to zajedla treskou! A bolo.

Vždy som napríklad patrila do skupiny ľudí, čo ráno pijú čaj. Nie kávu alebo vodu s citrónom. V tehotenstve o čaji ani počuť! Hlavne o ovocnom! Otáčal sa mi z toho žalúdok. Začala som ho piť až keď som už bola skoro na konci. Čierny. S medom a citrónom. Dodnes si pamätám to ráno, kedy som sa zobudila a opäť som mala chuť na čaj. A vtedy som si tak pomyslela, že už to asi čoskoro príde...

Miesto čaju som pila džús. Musel byť studený z chladničky a musel to byť Ružový grep Relax. Občas jablkový, keď tento nemali. No ten ružový grep mi fakt robil dobre. Upokojoval môj žalúdok, ktorý bol vždy ráno ako na vode. A začala som raňajkovať "naslano". Pričom som sa odjakživa hlásila do skupiny raňajkárov "nasladko". Teraz je to taký mix, tehotenstvo ma naučilo zaradiť do raňajkového menu aj slané.

V prvom trimestri som mala chuť na všetko. Pýtala som si také veci, na ktoré som nikdy predtým nemala chuť. Proste ma len tak napadlo, že by som si dala šúľance. Tak mama šúľala. Stačila mi jedna porcia, ktorá uspokojila moju tehotenskú túžbu. Potom už som o ne až taký záujem nemala. Alebo sa pamätám, ako som sa zo začiatku išla utĺcť za pečenými kuracími krídelkami v takej lepkavej medovej glazúre. To som zas prinútila svojho muža, ktorý chudák prišiel utrmácaný z roboty, aby mi ich pripravil. A myslím, že to bolo asi naposledy, čo som počas tehotenstva jedla kuracie.

Jedného dňa som týchto okrídlencov zo svojho jedálneho lístka úplne vypískala. Bolo ta raz, keď sme boli u mojich svokrovcov. Cez leto, keď na ohni grilovali kuracie stehná. Vždy som milovala kuracie stehná. Bola som opäť, ten "kuracostehnový" typ človeka, nie ten, čo má rád prsia. Tie majú radi zväčša chlapi. A nie len na kurencoch. No v ten deň, keď som ich zbadala a zavoňala, tak koniec. Kuracie ani žiadne hydinové nohy som nemohla ani cítiť. A keď už som sa vyhýbala tým stehnám, tak som si povedala, že aj celkovo kuraciemu mäsu. Vôbec mi naňho nešla chuť. A bola som aj rada. Predsa, to kuracie mäso je najviac nadupané kadejakými rastovými hormónmi, tak som bola rada, že to do seba nedávam.

V druhom trimestri by som jedlá, ktoré som jedla, spočítala asi na prstoch jednej ruky. Výrazne sa mi zúžilo spektrum jedál na ktoré som mala chuť. Takže to boli dokola - rajčinová polievka, frankfurtská polievka so zemiakmi a párkami, bolonské špagety s omáčkou z mletého hovädzieho masa, francúzske zemiaky a burgre. Vlastne z mäsa som jedla len hovädzie. Nebrala som žiadne tehotenské vitamíny (okrem magnézia, ktoré mi predpísal gynkológ), mojim vitamínom bol vitamín H. Hovädzie. A s ním aj dostatok železa. Vlastne, keď sa tak nad tým zamyslím, je to sila. Moje dieťa je z hovädzieho mäsa :D.

Čo sa týka kávy, tak tam sa žiadna zmena neudiala. Kávu som chcela piť, pila som ju aj som mohla. Dokonca som na to dostala odporúčanie od gynekológa. Že si pri mojom mušom tlaku môžem dať pokojne za deň aj dve. Takže mne nebolo treba viac hovoriť, po tejto informácií som bola v lete po kaviarňach varená pečená.

V treťom trimestri začala taká tá pravá "objemovka"... Kuracinu som stále nejedla a stále bolo mojou topkou hovädzie mäso. No čo som začala jesť na kvantá, boli cestoviny. A to najmä na večeru. Môj muž mi ich robil takmer každý deň. A s prekvapením sledoval, ako sa tie taniere do mňa len tak prepadávajú. Prípadne som si ešte pridala, ak zostalo. Jeden večer som sa tak prejedla makarónov v syrovej omáčke, že som celý zvyšok večera len prestonala, že ako som sa mohla tak nenormálne, s prepáčením, prežrať. Odvtedy som makaróny so syrom nemala.

Po večeri vždy nasledovalo kombo cereálie a jablká. Som hrdá na to, že popri všetkom tom, čo som jedla, som mala aspoň jednu zdravú tehotenskú závislosť. Na jablkách. A tie cereálie. To tiež, nikdy som ich nepotrebovala mať doma. No teraz? Cinni minnies, veľké 500 gramové balíky, išli na odbyt! A najlepšie, ak boli vždy nejaké aj do zásoby. Lebo môj večer by sa bez nich nekonal. Jedla som ich len tak, suché. A ešte som vtedy objavila cereálie Lion. Viete, podľa tej tyčinky! Karamelovo čokoládové lupienky....!!! To sú podľa mňa tie najlepšie cereálie na svete. Síce nič spoločné so zdravým stravovaním nemajú. Ale boli výtečné! :) Aj teraz by som si ich kúpila, lenže po pôrode som sa naučila čo to o kalóriách (keď som chcela nejaké tie nadbytočné tehotenské kilá zhodiť) a zistila som, že tá miska, ktorú som si ja v domnení, že je to taká ľahká alternatíva večerného chrústania, dávala ako dezert po večeri, tvorila asi tretinu ak nie polovicu (občas som si totiž ešte dosypala, keď som už tú prvú misku dojedla) odporúčaného denného kalorického príjmu.

No a počas dňa som skonzumovala vždy aspoň jednu alebo dve tyčinky Kinder bueno (akurát bolo obdobie, že išiel Mikuláš a v obchodoch mávali také megapacky po 12 kusov) a ešte balíček cukríkov Smile gummies. Tie jogurtové. Ach! Tie som odvtedy tiež nemala... A veru, chcelo by to napraviť!

Vtedy som sa naozaj prestala kontrolovať. A presne v tomto období som sa išla fotiť na občiansky. Takže mám krásnu spomienku na toto svoje vypapané obdobie zakaždým, keď občiansky vytiahnem! :D

Napriek tomu som podľa mňa pribrala tak akurát. Žiadnych 20 či 30 kíl plus. A viem, že také ženy sú. Hoci sa počas tehotenstva kontrolujú oveľa viac, ako som sa "kontrolovala" ja. No na tom nezáleží. Už len s pôrodom z vás prvé nadbytočné kilá opadnú - bábo, placenta, plodová voda a nemocničná strava urobia svoje. Ja som napríklad odchádzala z nemocnice ľahšia o 7 kíl.

predpoveď pôrodu

A ešte sa hovorí, že v tehotenstve vraj máte veľmi živé sny. Mne sa nič až také "živé", čo by som si vyslovene pamätala, počas takmer celého tehotenstva nesnívalo. Mala som len jeden živý sen. A ten bol o tom, ako mi začne pôrod. Snívalo sa mi, že som v noci išla na wecko, vycikať sa. Aj v sne som bola tehotná. A že som si sadla na to wecko a miesto cikania mi praskla plodová voda.* O dva dni na to som šla v noci, o 3:45 ráno na wecko a miesto cikania mi praskla plodová voda... Takže tak, to tehotenstvo z vás nakoniec môže spraviť aj jasnovidku.

Odvtedy som však nič iné nepredpovedala... :)

Poznámka*: Prasknutím plodovej vody sa vlastne začína pôrod a bábo musí byť do 24 hodín na svete. A to či vám začnú kontrakcie alebo nie. Či na to je už bábätko pripravené a dostatočne vyvinuté alebo nie. Ochranný obal bábätka bol narušený a bábo je vystavené možným infekciám, takže už u vás nie je v bezpečí a musí ísť von. Pamätám si ako mi toto o tej 3:45 preblesklo hlavou. Že Vivi tu už bude s nami na druhý deň!

Ach, mohla by som z tohto článku urobiť celú tehotenskú kroniku. Ale to nechcem. V najlepšom treba skončiť... Toto bolo to, čo ma napadlo, keď som si spomenula na svoje tehotenstvo. Bolo náročné aj krásne. Celých 9 mesiacov (skoro celých) som sa cítila strašne hrdá a strašne dôležitá, pretože som v sebe nosila nový život. Až výnimočná. Čarovná. A myslím, že to tak aj je. Sme čarovné. Upiekli sme tú najkrajšiu, najlepšiu a najrozkošnejšiu buchtu, akú sa len z daných prísad XX a XY upiecť dalo.

Teraz moja buchta spí v postieľke. Má už 11 mesiacov a 17 dní. A ja som každý deň v nemom úžase nad tým, že je moja...

Vaša Lucy