Spinkanie vo veľkáčskej postieľke

Ahojte! Tento článok som sa chystala napísať už dávnejšie, ale dostávam sa k tomu až teraz. Bude o tom, ako a kedy sme Vivi zmenili posteľ z bábätkovskej na veľkáčsku a ako to išlo. A tiež ako sme vymenili spací vak, v ktorom spávala od malička, za paplón a podušku.

Viem, aké to vie byť zastrašujúce a koľko obáv sa môže vynárať pri myšlienke na to, že by ste mali vymeniť spoľahlivé mrežové útočisko bábätkovskej postieľky za posteľ, z ktorej môže hocikedy zdrhnúť, spadnúť alebo nespať už tak, ako doteraz a podobne.

My sme k tejto situácií boli v podstate dotlačení mojím tehotenstvom. S veľkým bruchom som už Vivi nevládala dvíhať do postieľky a z postieľky, niekedy aj niekoľkokrát počas poobedia alebo večera. Bolo to už pre môj stav aj dosť nebezpečné, a tak sme začali googliť, že teda akú postieľku vyberieme.

Ja som hlavne vedela, že chcem pre ňu nízku postieľku. Aby z nej nespadla. A vždy sa mi páčili tie domčekové. Takže to už bolo len o tom, nejakú vybrať. Na trhu je veľa stránok, ktoré ponúkajú vlastne to isté, sú to len distribútori značiek z Poľska. Mnohé nemajú ani na sklade, iba ich ponúkajú s navlas rovnakými obrázkami. Takže sme hľadali niekoho, kto by bol aj výrobca.

A tak sme našli firmu Benlemi. Tieto postieľky vyrábajú z kvalitného dreva a ponúkajú viaceré varianty aj rozmery. Skúste si pozrieť aj ich stránku či instagram, akurát pri písaní tohto článku som zistila, že tam majú fakt výrazné predvianočné zľavy. :)

V prvom rade si treba dávať pozor na rozmer matracu. Aby vám ten, ktorý chcete dať do postieľky, sedel s rozmermi postele a či vlastne taký rozmer vyrábajú. My máme tú našu posteľ vo veľkosti 160x70 cm. Nie je to teda postieľka, ktorá to s ňou potiahne až do puberty, pre prípad, že ako väčšia školáčka už bude chcieť niečo menej "detské". Ale samozrejme robia aj rozmer 200x90 cm.

Matrac sme však kupovali z Ikey, a keďže postieľka je hlbšia, kupovali sme dva rovnaké, ktoré má na sebe. No stále nás to vyšlo menej, ako kúpiť originál matrac od výrobcu, ktorý by výškovo sedel na túto konkrétnu postieľku.

No a už k samotnému prechodu a ako sme to zvládli. Vivi mala vtedy 2,5 roka. Urobili sme to v poradí, že sme najskôr vybrali postieľku a potom sme jej o nej povedali. Strašne sme sa ju snažili na to navnadiť. Že bude mať novú postieľku a bude to taký krásny domček. Vysvetlili sme jej, že tá pôvodná postieľka jej je už malá a nemá v nej miesto a že tú dostane Elinka. A ďalšou výhodou, na ktorú sa tešila, bolo, že z nej bude môcť sama zliezť aj sama do nej vojsť. Každý deň sme jej to pripomínali, že aká parádna postieľka sa pre ňu vyrába, pýtali sme sa jej, či sa teší a zároveň sme si každý deň hovorili nejaké pravidlá, ktoré sú spojené s tým, že bude mať novú postieľku. Napríklad, že síce z nej môže sama chodiť hore dole, keď sa spinká, dole sa už z nej nechodí a nepobehuje sa po izbe. A že keď niečo potrebuje, má nás najskôr zavolať. Na postieľku sme čakali cca 4 týždne, takže bolo kopec času jej to dookola omieľať a "skúšať" ju, na akých pravidlách sme sa dohodli. Potom, keď prišla, jednoducho vošla do izby a keď ju zbadala, rozbehla sa do nej a začala ju objímať a hovoriť - "Moja krásna postieľka! To je nová! Domčeková! Tá je krásna! Ahoj postieľka!" :) . Bolo to veľmi zlaté. Prvý spánok sme skúšali hneď nočný a na jednotku.

Takže moja rada je - akýmkoľvek spôsobom, ktorý platí na vaše dieťa, ho namotivovať na novú postieľku, aby sa na ňu tešilo. Dať tomuto obdobiu tešenia dostatok času a nezrealizovať kúpu postieľky a prechod zo starej do novej zo dňa na deň. Čiže skôr, ako postieľku kúpite, už začnite s motivovaním. Potom si stále si o tom rozprávajte, aké to bude super. A ako to bude, keď bude mať novú postieľku. Dohodnite si pravidlá a aj tie si dookola opakujte. A keď príde deň D a v izbe sa objaví nová postieľka, tak už len dúfajte, že to dobre dopadne. Že sa bude páčiť a nebude vám miesto spania po izbe pobehovať. A chodiť po byte. Na to sú tie pravidlá, ktoré keď sa "zasejú" v predstihu, tak by to nemal byť taký problém, lebo dieťa vie, čo ho s príchodom novej postieľky čaká. A čo od toho čakáte vy. A stále dookola si to pripomínajte, už aj keď postieľku máte, najmä pred spaním.

Vivinka nám nikdy sama od seba nevybehla z izby. Vždy ma zavolá, keď niečo chce alebo sa opýta, či môže. Do postieľky sa teší a teší sa, že takú bude mať aj Ellie a budú spávať spolu v izbičke v dvoch domčekoch. Alebo v jednom :D. Povedala by som, že toho 2,5 roka bol pre nás veľmi dobrý vek, lebo sme si vedeli všetko pekne vysvetliť a pochopila to.

Ďalej ma k tým radám napadá - nepýtajte sa, či vaše dieťa CHCE novú posteľ. Je dosť možné, že v tomto období dostanete odpoveď "nie" a odradí vás to, aj keď ste mali pocit, že by už na to bol správny čas. Skôr to riešte tak, že to oznámite ako super radostnú vec na ktorú sa treba tešiť.

A posledná vec - zbytočne tú postieľku nezdobte, aby nepôsobila rušivo alebo príliš zábavne. Radšej nech je ustlaná jednoducho a funkčne. Naša Vivi je taká, že ju veľa vecí buď rozptyľuje, alebo sa jej to nepáči tak, ako by som si to ja predstavovala. Napríklad nejaké girlanda, svetielka a iné somarinky okolo trámov postele. Takže ak máte podobné dieťa, zariaďte tú postieľku minimalisticky.

A čo sa týka ešte zavedenia paplóna miesto spacieho vaku - chceli sme to urobiť ešte keď bolo teplo, že keby náhodou spávala odkopaná, nech jej nie je zima. Jedného dňa prepišala plienku. Vak nebol ešte opraný a musela ísť spať, takže som vytiahla paplón. Povedala som, že vak jej je už malý a väčší sa nevyrába a že už budeme musieť používať paplón. Opísala som ho, aký je super teplučký, mäkkučký, že sa jej v ňom bude spať ako v obláčiku. Ukázala som jej, že nech si ho drží za tie cípiky, aby bola pekne zakrytá a keď sa odokryje, tak som jej demonštrovala, ako sa má naspäť zakryť. A bolo. Prijala to. Ale si nemyslite, skúšala som to predtým niekoľkokrát a neúspešne. Vždy, keď tam bola tá možnosť návratu ku spaciemu vaku, využila ju. Takže s tým paplónom to možno treba vždy po nejakej dobe skúsiť znova, až kým to "neklikne". :)

Veľa úspechov s prechodom na veľkáčske spinkanie vám prajem ! :)

Vaša Lucy