Moja cesta za kapsulovým šatníkom

V dnešnej dobe je to už asi celkom známy pojem. Každý tomu môže rozumieť trošku inak a prispôsobiť si to podľa seba a svojich preferencií.

O kapsulovom šatníku a o tom, čo to je, som sa prvý krát dozvedela na Youtube. Stačilo pár videí a táto idea sa mi zapáčila. Mať tak šatník, ktorý pozostáva naozaj z toho, čo mám rada... A nie z 1500 ďalších kúskov, ktoré sú tam len preto, že mi je ľúto ich vyhodiť alebo, čo je ešte horšie, je ich už tak veľa, že ani nemám chuť sa v nich prehrabávať. A tak si zakaždým kúpim niečo nové - pretože už vlastne ani neviem, čo v tom šatníku mám.

čo je to kapsulový šatník

Je to vlastne taký "minimalizmus" v šatníku. Ak máte kapsulový šatník, vlastne by ste v ňom mali mať všetko. A všetko v ňom by ste mali mať radi. A termínom "všetko" sa nemyslí veľa vecí. Práve naopak. Veci by mali byť dobre kombinovateľné, materiálovo kvalitné a pozostávať najmä z takých basic kúskov, farieb a strihov. Nestarnúce. A mal by ich byť rozumný počet. Zarátavame takmer všetko - rifle, tričká, blúzky, svetre, formálne oblečenie, šaty, kabáty, bundy... Tí odvážnejší aj topánky, kabelky, doplnky a podaktorí do toho počítajú aj domáce oblečenie, pyžamá či bižutériu. Pekné na tom je, že to, čo budete počítať do vašej "kapsule", si určíte vy.

V takomto šatníku sa teda nenachádzajú žiadne kúsky z milosti a zo sentimentu. Ani také, ktoré nesedia a nelichotia našej postave. Také, ktoré ste si kúpili, ale nikdy ste ich na sebe nemali. Ani staré zničené storočné tepláky. Je tam to, čo máme radi a čo nosíme radi. V čom sa cítime dobre. To, po čom siahame vždy, keď máme ten "nemámsičoobliecť" deň...

aká som bola

Mala som veľa vecí a dokupovala som stále nové a nové. Bola som taká tá typická žena, pre ktorú bolo nakupovanie oblečenia jediný šport, ktorý vykonávala. A ešte som rada nakupovala za dobrú cenu. Nevravím, že to mi nezostalo... Takže sa často stalo, že sa mi páčila nejaká vec, no keďže bola drahá, kúpila som si v jej cene povedzme dve iné veci, ktoré sa mi až tak nepáčili. Boli len akousi náhradou za to, čo som chcela, aby som mala lepší pocit. Že síce som minula viac peňazí, ale aha koľko kúskov za ne mám. A často sa stalo, že som sa počas svojho nakupovacieho maratónu zaľúbila do dvoch či troch takých kúskov ale domov som neprišla ani s jedným...

Poznáte to?

A ešte to bol spôsob, akým som sa ventilovala a zlepšovala som si náladu či deň. Vždy (alebo teda takmer vždy) po práci som zvykla na Obchodnej zablúdiť (okej, nezablúdila som, išla som tam cielene) do Terranovy, Calioppe, H&M, Camaieu, CCC a Deichmannu len tak, pozrieť, čo majú nové. A v závislosti od typu dňa (či bol okej alebo ma nejaké deti vytočili) som odchádzala s jednou, dvoma či viacerými novými vecami. Väčšinou to vyhrávalo Calioppe. V povýplatovom období som sa do elektičky zväčša terigala aj s krabicou od topánok. Niekedy aj s dvomi krabicami. A taškou oblečenia. Lebo veď kúp jedno a druhé máš za 50%. A mala som dobrý pocit, že ako som nakúpila. A aj lepšiu náladu.

Vďakabohu za moje dieťa, teraz nič iné na zlepšenie dňa nepotrebujem :).

Až neskôr som pochopila, že toto nie je cesta. Že nakupovanie nemá byť šport. Že nemá byť bezhlavé. Nie je to dobrý spôsob, ako si liečiť náladu a psychiku. Ide to strašne do peňazí. A tie koniec koncov môžete použiť aj na toho psychológa, ktorý by vám asi pomohol viac, ako nohavice v zľave.

Okrem toho sa mi začala plniť skriňa. Prestávala som mať prehľad, čo v nej mám. Na vešiaku viselo kopec starých sák a blúzok, ktoré som nemala na sebe už roky... Ďalšie vešiaky som pravidelne zapĺňala novými vecami, ktoré sa mi ale rýchlo zunovali. A keďže jednotlivo nestáli veľa peňazí, necítila som k nim taký ten záväzok, že by som ich mala nosiť dlhšie ako nejaký týždeň, dva. Niektoré už o mesiac vyzerali tak, že im vypršala životnosť. Sranda je, že už vtedy, keď som si to kupovala, som vedela, že to nie je kvalitný materiál. Ale s myšlienkou - veď aspoň to pár krát ponosím, kým to vyzerá dobre - som si to aj tak kúpila... Mojou úchylkou boli svetríky, tričká a nohavice. Vždy som mala ten pocit, že nemám žiadne nohavice. Hoci som nimi doma mohla obložiť celú podlahu. A ešte topánky. To je môj rest. Pivnica plná plných škatúľ s topánkami. Odkedy sme sa presťahovali, som s nimi ešte nezatočila. Ale čaká ich to!

obrat o 120 stupňov

Viete, prišla materská a s ňou aj čas. Teda, najskôr máte čas, kým dieťa čakáte. Ste doma, máte odporučené celý deň sa ani nehýbať, tak čo budete? Pozerať telku, filmy, alebo Youtube videá. Najskôr o materstve, no postupne k vám preniknú aj iné témy. Youtube vám začne odporúčať nejaké videá. A v tých videách sa spomína čosi o kapsulovom šatníku... Čo to je? Tak som klikla. Na jedno, potom na ďalšie a ďalšie video. Páčilo sa mi to. Tak pekne si upratať v šatníku. A vyhodiť tie hory oblečenia o ktorých viem, že si ich už nikdy neoblečiem. Lebo sa mi už ani nepáčia alebo som z nich vyrástla. A odmietam sa stresovať a nútiť do nejakého drastického chudnutia. A ak raz schudnem na tú váhu, na akej som bola, keď mi tie veci boli dobré, tak si budem chcieť kúpiť nové...

Nechcem tvrdiť, že tento obrat nastal o plných 180 stupňov. Stále rada nakupujem. Ale snažím sa nerobiť to masovo. Nákupné hauly u mňa vyšli z módy. Snažím sa kupovať si veci keď ich potrebujem a kladiem dôraz na to, aby sa mi daná vec naozaj páčila, a tiež na cenu. A naučila som sa dať aj viac za jednu vec v záujme toho, že ju naozaj využijem.

Prvé snahy o čosi ako kaplsulový šatník som mala už v lete. Vtedy som prvý raz čo to v šatníku pretriedila. A na leto som si kúpila len zopár vecí. Lebo tie z "predtehu" obdobia mi neboli dobré. A nosila som ich celé leto. A úprimne musím povedať, že to bolo aj celkom ťažké. Točiť dokola tie isté tričká, šaty a letné nohavice, kraťase či sukne. A nevyjsť si tak raz za týždeň do obchodu spestriť šatník o nový kúsok. Ale zároveň som bola na seba hrdá. Že naozaj nosím to, do čoho som investovala. A že nosím iba to. A nútilo ma to prichádzať tiež na nové kombinácie a možnosti, ako tie veci nosiť, aby som nejak zamaskovala to, že som mala cez týždeň na sebe trikrát to isté tričko (to predtým neprichádzalo do úvahy). A bolo to fajn. Bolo to kreatívne. A dostavil sa aj ten pocit zadosťučinenia. Takže som sa rozhodla, že toto je cesta pre mňa. A že to isté urobím aj na jeseň a zimu. Len ešte trochu viac poupratujem v šatníku... 

ako som zatočila so svojím šatníkom

Jedného dňa som sa rozhodla, že idem do toho, že ho pretriedim. Že tam chcem mať naozaj už len tie veci, ktoré si aj reálne obliekam. Nie všetky tie "možno" svetre a "možno" tričká a "možno" rifle... A vyprodukovala som veľa vriec s už nechceným oblečením... Aj mi to bolo ľúto. Vidieť, koľko toho už nechcem. Vidieť tie stovky eur vo vreciach na odpadky. Mieriace do odpadu. Teda, nie všetky mali tento osud. Niečo som posunula v rodine ďalej. Čo už neteší mňa a neslúži mne, môže ešte potešiť a poslúžiť niekomu inému...

Mojím cieľom je vytvoriť si sezónne kapsulové šatníky. A vedieť túto sezónu zbaliť do jednej krabice. Alebo dvoch. Tie zimné svetre sú predsa také huňatejšie a zaberajú veľa miesta :). A v tejto sezónnej kapsule mať všetko, čo na danú sezónu potrebujem. Aby som mohla v obchode odolať pokušeyniu kúpiť si už x-tý sveter. Lebo viem, že v mojom šatníku už mám svetre, ktoré mám rada a ktoré som sa rozhodla, že mi na dané obdobie budú stačiť a že ich budem využívať. Kým neuznám za vhodné, že môj šatník opustia. A vtedy, pokiaľ budem chcieť, si doňho niečo doplním. Podľa takého toho starého známe minimalistického pravidla - one in/one out. Čiže keď nejaká vec do kapsule pribudne, tak iba preto, že nahradí nejakú inú. Samozrejme, toto platí v prípade, že už máte hotovú vašu sezónnu kapsulu. Niekedy v nej však nejaké veci chýbajú. Ja som si povedala, že sa ale naučím počkať si na príležitosť, kedy si niečo do šatníka pôjdem doplniť. Že nemusí byť kompletný v deň, ako ho vytriedim. Tak sa mi nedávno naskytla príležitosť kúpiť si také večerné koktejlové šaty. Takže už viem, v čom budem chodiť najbližšie roky na koktejl. Kým z nich neopadajú všetky flitre :)...

disclaimer na záver

Z toho, čo vidím a čítam o kapsulovom šatníku, mnoho ľudí to vníma tak, že pojem kapsulový šatník sa automaticky spája s tým, že nenakupujete v bežných obchodoch, ako som spomínala vyššie (napr. H&M, Calioppe, Zara, ...), že ste automaticky wastefree alebo že nakupujete len "domáce" značky a udržateľnú módu, prípadne chodíte nakupovať do secondhandov. Je to síce možno taký prirodzený vývoj vedenia si kapsulového šatníka, pretože zrazu nenakupujete nadmerné množstvo vecí a miesto kvantity si viete dovoliť lepšiu kvalitu, ale neznamená to, že sa nedá nakupovať rozumne a viesť si kapsulový šatník aj z kúskov, kupovaných v úplne bežných a a finančne dostupnejších obchodov. :) Ostatné je o vašom presvedčení - kde chcete a nechcete nakupovať a prečo.

Vaša Lucy